nieco o yettim
2. 2. 2008
Yetti
29.12.2007
ZÁHADA ZVANÁ YETTI
Existencia yettiho nebola potvrdená, ale nebola ani definitívne vyvrátená. Rovnako ako možnosť, že existujú ďalší podobní tvorovia. Big foot v horách USA, sasquatch v Kanade, alma v Mongolsku či austrálsky yowie. Prvé správy o existencii podivnej obrovskej bytosti, ktorá sa túla v himalájskej oblasti, sa objavili koncom 19. storočia. Od tej doby informácie o yettim čas od času vzrušujú verejnosť a podnecujú záujem kryptozoológov. Yetti znamená v jazyku Šerpov chlpatý človek. Povesti o ňom kolujú v Himalájach medzi miestnym obyvateľstvom podstatne dlhšie, už celé storočia a podstatne ovplyvnili aj zásadní názor na tohto tvora. V roku 1899 major britskej armády Waddell objavil v severovýchodných Himalájach v nadmorskej výške 5100 m veľké neidentifikovateľné stopy, ktoré pripomínali ľudské. Domorodý nosič mu odvetil, že ide o stopy snežného muža, ktorého obyvatelia nazývajú metoh-kangmi. Behom ďalších 50 rokov videli horolezci stopy snežného muža ešte niekoľkokrát.
STRETNUTIE S YETTIM
Roku 1925 zbadal Grék Tombazi v horách Sikkimu nie len stopy, ale zahliadol údajne aj samotného yettiho. Popísal ho ako obrovského tvora, ktorý kráčal celkom vzpriamene a cestou otrhával kríky. Keď si všimol, že ho Tombazi pozoruje, okamžite zmizol. V 30-tych a 40-tych rokoch nastal pomerný pokoj čiastočne spôsobený 2. svetovou vojnou. Zato 50-te roky priniesli doslova hon na yettiho. Zatiaľ najvýznamenjším dokladom oexistencii yettiho je fotografia z roku 1951, ktorú zhotovil horolezec Eric Shipton. Ide o stopu nohy v čerstvom snehu dlhu 33 a širokú 20 cm. Noha má len 3 prsty a úchopový palec. Aby bolo možné porovnať veľkosť stopy, vyfotografoval ju Shipton vedľa horolezeckého cepína.
Slávny taliansky horolezec Reinhold Messner tvrdil, že videl nie len yettiho stopu, ale aj samotného yettiho, a to dvakrát. Najprv vo východnom Tibete (1986), po druhý raz o rok neskôr v Himalájach. V roku 2000 vydal o yettim knihu nazvanú Moje pátranie po yettim. Došiel v nej k prekvapivému záveru, že yetti je v skutočnosti medveď druhu Ursus arctos. Myšlienka, že yetti je medveď, sa objavovala už od 30-tych rokov minulého storočia. Doktor Ernest Schäfer, ktorý sa zabýval výskumom Tibetu, bol presvedčený, že ide o jeden z 3 druhov tibetských medveďov. Diskusie pokračovali. V říjnu 2003 bola v pohorí Altaj objavená zachovaná obrovská končatina pokrytá srsťou. Testy ukázali, že je niekoľko tisíc rokov stará a že charakteristikou pripomína ľudskú končatinu. Podľa niektorých kryptozoológov nie je vylúčené, že yetti v minulosti a možno až donedávna skutočne existoval, mohol však byt vyhubený skôr, než sme ho stačili spoznať. V tom prípade tato záhadná bytosť zostane navždy zahalená závojom tajomstva.
BIG FOOT A SASQUATCH
Trošku viac sa vie o yettiho americkom príbuznom tzv. veľkej nohe (big foot) a kanadskom sasquatchovi. Nie sú tak plachý ako yetti a občas je možné ich zahliadnuť. Big foot dal podnet k natočeniu filmu a jeho priaznivci o ňom vydávajú dokonca časopis Bigfoot News. Lesní robotníci z USA i Kanady do neho pilne dodávajú stále nové historky o obrovských stopách nôh, veľkých výkaloch alebo dokonca o osobných stretnutiach s ochlpenou postavou, ktorá pripomína obrie ľudoopy. Hlavným dôkazom existencie tejto bytosti je film, ktorý natočil Američan Roger Patterson 20. října 1967 neďaleko Bluff Creeku v Kalifornii. Film známy pod názvom Pattersonov Gimlin film ukazuje postavu big foota, ktorý sa pomaly pohybuje od potoka, v ktorom stál, k neďalekému lesu. Film bol prijatý s rozpakmi, objavili sa početné úvahy o tom, že ide o podvrh, ale nepodarilo sa jeho pravosť spochybniť. Dokonca sa objavila teória, že tohto big foota vytvoril Jonh Chambers, maskér vedecko-fantastického filmu Planéta opíc. Ten obvinenie tvrdo odmietol.
Novodobé povesti o big footovi alebo o sasqautchovi sú omnoho staršie. V roku 1924 v lesoch neďaleko kanadského Vancouveru uniesla údajne skupina obrovitých bytostí Alberta Osmana, ktorý tam stanoval. V spacím vaku ho vláčili mnoho hodín. Byli štyria a pripomínali napoly človeka, napoly obrovskú opicu. Osman bol ich zajatcom celých 6 dní. Podarilo sa mu ujsť, až keď jeden z tvorov, ktorý ho strážil, zjedol jeho tabak a urobila sa mu z neho zle. Nejde o jediné stretnutie. Od tej doby sú zo severovýchodnej oblasti Kanady hlásené tisíce podobných príhod.
ALMOVIA
Aj Sibír a Kaukaz majú svoje tajomné obrovské postavy snežných mužov. Stretávali sa s nimi počas 2. sv. vojny vojaci i zajatci. Popisovali ich pomerne presne. Výška cez 2 m, ochlpené telo, dlhý trup, krátke nohy, šikmé oči a ruky ako ľudia. Možnosti existencie týchto tvorov skúma univerzita v mongolskom Ulánbátare i mnoho ďalších pracovísk vo svete, napríklad v Leicesteri vo Veľkej Británii. V tomto prípade výskumy nenaznačujú, že by mohlo ísť o medvede, ale niektorí vedci sú presvedčení, že almovia sú pozostatky neandertálskej populácie, ktorá v mongolských horách dodnes prežíva.
YOWIE
V Austrálii majú stvorenie zvané yowie. Západní cestovatelia sa s ním po prvý raz stretli v roku 1881. Ide údajne o tvora podobnejšieho ľuďom než ľudoopom, ktorý prenikavo, odporne páchne. Bol videný v južných a centrálnych častiach štátu Nový Južný Wales a na Zlatom pobreží štátu Queensland. Z oblasti Modrých hôr západne od Sydney bolo nahlásených cez 3200 stôp a stretnutí s yowiem. V roku 1979 oznámili dvaja ľudia, že počas pikniku videli stvorenie vysoké 3 m, pokryté srsťou, ale vcelku pripomínajúce človeka. Tvor bol pri tele mŕtveho klokana, ktorým sa evidentne živil.
aira
(aira, 29. 8. 2008 16:26)