znami carodejnici z dejin magie
2. 2. 2008
Velikáni čarovania
10.02.2007
AGRIPPA
Henrich Cornelius Agrippa bol renesančný čarodejník. Narodil sa v roku 1486 ako Henrich Cornelius neďaleko nemeckého Kolína čo vola kedysi rímska Colonia Agrippina pomenovaná podľa Agrippin Mladšej, štvrtej manželky cisára Claudia, na počesť ktorej prijal meno Agrippa. Venoval sa rôznym povolaniam - pracoval ako lekár, právnik, astrológ a zázračný liečiteľ. Lenže nepriateľov si robil rovnako rýchlo ako priateľov, a tí ho označili za černokňažníka. V roku 1529 vydal pod názvom Okultistická filozofia knihu, kde kombinovaním hebrejských a gréckych textov argumentoval, že najlepšia cesta ako spoznať Boha vedie cez mágiu. Cirkev ho považovala za kacíra a uvrhla ho do žalára. Zomrel v roku 1535. Agrippa patril k osobám, ktoré Wolfganga Goeteho inšpirovali pri tvorbe básnickej drámy Faust, v ktorej učenec uzavrie zmluvu s diablom.
DRUIDKA CLIODNA
V írskej mytológii mala Cliodna niekoľko úloh, od bohyne krásy až po vládkyňu zasľúbenej zeme - záhrobného sveta. Je tiež bohyňou mora. Hovorí sa, že na morskom brehu ju symbolizuje každá deviata vlna, ktorá sa rozbije o breh. Má tri čarovné vtáky, ktoré liečia chorých. Reálna historická osoba podobných vlastností nie je známa.
PARACELSUS
Philippus Aureolus Paracelsus sa narodil vo Švajčiarsku v r. 1493 a je považovaný za zakladateľa modernej chémie a medicíny. Svoju kariéru začal ako lekár, potom sa venoval štúdiu mágie, najmä alchýmie a veštenia. Jeho povesť čarodejníka a pôsobenie v úlohe lekára sú navzájom prepojené. Pretože sa odmietal obmedziť na tradičné lekárske vzdelanie tých čias a vyvinul vlastné úspešné spôsoby liečby, považovali ho za čarodejníka. Paracelsus však svojich kritikov ignoroval. „Univerzity nenaučia všetko, takže lekár musí vyhľadať staré ženy, Cigánov, čarodejníkov, kočovníkov, starých zbojníkov a iných vydedencov a učiť sa od nich. Lekár musí byť cestovateľ. Vedomosti sú skúsenosti.“ Paracelsus vyvinul niekoľko úspešných liečebných prostriedkov. Objavil aj príčinu silikózy, choroby baníkov, ktorú spôsobuje vdychovanie výparov kovov, pričom predtým sa toto ochorenie kládlo za vinu zlým duchom. V r. 1534 bojoval proti moru tak, že použil istú formu očkovania. Na liečenie emocionálnych problémov používal rosu z rastlín. Pre jeho postoje a úspechy ho ostatný lekári nemali radi. Takmer desaťročie strávil v akademickom vyhnanstve - a v roku 1528 bol dokonca nútený ujsť z Bazileja pod rúškom tmy. Do smrti v r. 1541 sa jeho povesť výrazne zlepšila.
MORGANA
Niekedy známa aj pod menom Morgana Le Fay - bola mocná čarodejnica z britských mýtov, veľmi nadaná liečiteľka. Jej učiteľom bol Merlin a niekde sa uvádza, že je nevlastnou sestrou kráľa Artuša. Často však bola Artušovou rivalkou, ukradla mu meč Excalibur a pripravovala jeho smrť. Podľa niektorých legiend žila v Messinskej úžine na juhu Talianska. Nezvyčajný morský prúd v tejto oblasti často priťahuje na hladinu fosforeskujúce tvory, čím vzniká dojem, že nad vodou sa vznášajú čudné svetielka alebo predmety. Nazývajú sa fatamorgána z talianskeho fata, čo znamená víla.
MERLIN
Je považovaný za jedného z najmúdrejších čarodejníkov všetkých čias. Tento majster čarodejník bol údajne poradcom britských kráľov Vortigerna, Uthera Pendragona a Artuša. Hoci táto postava mohla vzniknúť podľa nejakého skutočného čarodejníka, Merlin, akého poznáme, je postava z fantastických legiend. Niektorí napríklad hovoria, že to on uložil obrovské kamene na Stonehenge. Iní tvrdia, že mal dar proroctva, lebo žil obrátene, a teda už videl budúcnosť. Známy je predovšetkým ako učiteľ kráľa Artuša. Merlin sa potom stal Artušovým učiteľom i poradcom a svojou prenikavou inteligenciou a nespočetnými čarovnými skutkami pomáhal mladému kráľovi poraziť nepriateľov Británie. Podľa niektorých príbehov Merlina oklamala jeho pani jazera. Požiadala ho, aby vykúzlil čarovný vzdušný stĺp, v ktorom ho potom naveky uväznila.
HENGIST Z WOODCROFTU
Tento čarodejník je buď saský kráľ Británie, alebo je po ňom pomenovaný. Kráľ Hengist a jeho brat Horsa - ich mená sú nemeckého pôvodu a znamenajú „žrebec“ a „kôň“ - prišli do Británie v roku 449 n. l. ako žoldnieri aby pomohli kráľovi Vortigernovi pokoriť piktských a škótskych vzbúrencov, ale napokon stáli na čele vlastnej vzbury. Hengist založil kráľovstvo Kent. Hoci sa v Anglosaských kronikách nespomína ako Hengist z Woodcroftu, keď ho Vortigern vypočúval, vyhlásil: „uctievame bohov svojej vlastnej krajiny: Saturna, Jupitera a ostatných vládcov tohto sveta, a najmä Merkúra, ktorého v našom jazyku voláme Woden. Naši predkovia mu zasvätili štvrtý deň v týždni a až do dnešných čias sa ten deň podľa neho volá Wednesday (v angl. streda).“ Logicky sa z toho dá usúdiť, že Hengist mohol podľa Wodena nazvať aj svoje panstvo. V anglickom Peterboroughu na severe Kentu sa skutočne nachádza hrad Woodcroft, povestný hroznou vraždou a starým duchom. V roku 1648 tam počas bojov s oddielmi Olivera Cromwella zabili doktora Michaela Hudsona, duchovného kráľa Karola. Na výročie svojej smrti údajne na hrade straší. Počuť tam bojovú vravu a výkriky Hudsona prosiaceho o zmilovanie.
KIRKÉ
V homérovom epose Odysea je Kirké „veľká a prefíkaná bohyňa“, ktorá žije na ostrove. Keď sa Odyseovi muži vracali z trójskej vojny domov, zastavili sa na ostrove tejto čarodejnice a stali sa jej obeťami. Sám Odyseus odolal Kirkiným kúzlam, lebo mu boh Hermes dal bylinu, ktorá rušila čarodejnicine čary a napokon svojich mužov vyslobodil. Kirké patrí skôr medzi gréckych bohov ako nadané historické postavy.
PTOLEMAIOS
Klaudios Ptolemaios žil začiatkom 2. storočia n. l. v egyptskej Alexandrii, kde bol astronómom a matematikom. Zhromažďoval vedomosti z týchto odvetví z celého sveta a využil ich v knihe známej potom ako Almagest, ktorá ovplyvnila učencov na viac ako tisíc rokov. Jeho najvýznamnejším tvrdením bolo, že Zem je stredom vesmíru a všetky ostatné nebeské telesá, vrátane Slnka, obiehajú okolo nej. Tento systém sa nazýva „Ptolemaiov geocentrizmus“. Hoci astronóm Mikuláš Kopernik ho o štrnásť storočí neskôr odmietol, pre vedcov sú Ptolemaiove záznamy o pozorovaní neba stále veľmi užitočné.
ALBERIC GRUNNION
Toto vymyslené meno musel inšpirovať Alberich, mocný čarodejník v nemeckom epose Nibelungenlied (Pieseň o Nibelungoch ). Tento epos je bájne rozprávanie o historickej udalosti, o víťazstve Hunov v r. 473 n. l. nad Burgundským kráľovstvom (teraz časť Francúzska). Vychádzali z neho mnohé moderné diela, v 19. stor. to bol predovšetkým cyklus opier Prsteň Nibelungov Richarda Wagnera. Vo Wagnerovej verzii je Alberich kráľ škriatkov, plný nenávisti a ctižiadostivý. Keď objaví hromadu zlata, ktorú strážia nič netušiace devy, neváha navždy prisahať lásku, aby zlato získal. Použije ho na prsteň, ktorý mu dá veľkú moc. Keď mu prsteň ukradnú bohovia Wotan a Lose, uvalí naň kliatbu. Ak si ho nastokne niekto iný, bude nesmierne trpieť. Všetci tí, čo sa ho potom pokúšajú získať platia cenu za svoju túžbu. Meno Oberon, ktoré dal Wiliam Shakespeare kráľovi víl v Sne noci svätojánskej, je anglická podoba Albericha. Jeden z hrdinov Prsteňa Nibelungov získava od Albericha cenu - neviditeľný plášť!
Komentáře
Přehled komentářů
to iste chcem mat moc
aj ty máš super stránku
(Peťuška, 6. 2. 2008 19:33)no mojka tákže som čítala tie tvoje ,, kratučké" články a sú super a ps pozri si moju stánku ved vieš :D som dačo vylepšila
chcem byt carodejnickou
(nikola, 16. 10. 2011 14:00)